Ako sa nestať skládkou náročných emócií?

Dnes sa s vami podelím o jeden jednoduchý, ale veľmi praktický tip odskúšaný na vlastnej koži.  Myslím, že je zvlášť potrebný a aktuálny v tomto období, keď mnoho ľudí čelím svojim výzvam, starým vzorcom a rôznym záťažovým situáciám. Nazvala som si toto obdobie tak pre seba “vesmírna práčka”. Niektoré staré veci sú už neudržateľné,  ale často sa ich nevieme alebo bojíme pustiť… no a tak sa perieme a melieme a nie je to vždy príjemné.

Ak sa venujete rozvoju dlhšiu dobu, určite to poznáte. Niektoré veci prestanú páliť, viac sa tešíte zo života, ľahšie zhmotňujete to, čo si prajete. Ale na druhej strane, práve vďaka tomuto zcitliveniu, keď sa vynorí povedzme nejaký konflikt, ktorý zabrnká práve na tú zatiaľ nevyliečenú strunku, je to skrátka šupa.  Taká, že ju často cítime až fyzicky v tele. Môže to byť napríklad zvieranie brucha, hrude či krku, ktoré pretrváva dlhšie a ktoré, ak sa nerieši, u mňa napríklad zvykne vyústiť do poriadnej bolesti hlavy. Kedysi by som si povedala, že neviem čo sa odohralo a prečo ma hlava bolí… dnes mám súvislosť presne odsledovanú. Konieckoncov, vlastne je asi normálne, že psychické rany dokážu bolieť podobne ako tie fyzické, však?

IMG_0779

Samozrejme, je užitočné sa vo veciach  “povŕtať”, posvietiť si na to boľavé miesto, pochopiť PREČO sa nás to dotklo. Čo je za tým celým, aký starý vzorec je tam uložený a ako ho môžeme vyliečiť. Skvelá je na to napríklad metóda Cesta. Lenže niekedy, povedzme si pravdu, na to nie je ani sila, ani chuť, ani časopriestor… Napríklad aj včera som to tak mala a výsledok bol po uvoľnení úžasný.

Čo sa mi teda osvedčilo?

  1. Emóciu prijať. Áno, je tu (hnev, bolesť, vina, strach, bezmocnosť… čokoľvek). Áno, mám právo ju v tejto chvíli cítiť. Je to v poriadku. Áno, aj tieto emócie patria ku mne. Áno, aj napriek tomu, že mi možno hovorili, že to nie je OK, že sa NEMÁM hnevať, NEMÁM byť smutná…. Ale ja som – čo ak by to bolo OK tak, ako to je?
  2. Vytriasť, vytancovať, vyspievať von to “ložisko ťažoby”, ktoré ostalo v tele. Je jedno ako hrozne to vyzerá alebo znie. Proste hudba na hlasno a spievať (kvíliť v mojom prípade), hýbať sa, dať to von akokoľvek si telo žiada. Znie to dosť čudne, ale je to super funkčné. Niekedy dokonca prídu aj slzy ako sa emócia vyplavuje. Za chvíľu pocítite ako sa krásne, pozvoľna dvíha váš vnútorný pocit. Použite hudbu akú budete chcieť a máte radi.

A čo si ja osobne rada za týmto katarzným účelom vypočujem a zaspievam?

Tu sú 3 z mojich obľúbených:

Irene Cara – What a feeling z filmu Flashdance

First when there’s nothing
But a slow glowing dream
That your fear seems to hide
Deep inside your mind

All alone, I have cried
Silent tears full of pride
In a world made of steel
Made of stone

(Voľný preklad: Na začiatku, keď nie je nič, iba sen, ktorý jemne žiari, vtedy sa objaví strach ukrytý v hĺbke tvojej mysle. Úplne sama som plakala, tiché slzy plné pýchy, vo svete z ocele a kameňa…)

 

Taylor Swift – Shake it off

Veselá pesnička o tom ako ľudia budú vždy riešiť a klebetiť, hejteri hejtovať a tak celkovo si budú všetci domýšľať svoje príbehy a nevidieť celú pravdu. Ale shake it off. Ztras to ze seba.

A na záver výnimočná a veľmi oslobodzujúca pieseň pre ženy – Break the chain. Pozor, keď sa započúvate do textu a zároveň sa ponoríte do tanca, slzy sú takmer zaručené.

Prajem vám krásne očisťovanie a odporúčam použiť aj ako podpornú liečbu alebo prevenciu rôznych ochorení.  Nič nepokazíte, ale svojmu telu aj duši môžete výrazne uľaviť.

Páčil sa vám článok? Ak áno, veľmi sa poteším vášmu komentáru pod článkom a zároveň vás pozývam prečítať si moje dve knižky >>>

spolocnynahlad

Foto použité v článku: Danka Koreňová

Zuzana Koščová
Som spokojná žena, ktorá si žije po svojom a plní si svoje sny. Manželka, dcéra, sestra, šperkárka, psychologička, autorka úspešných kníh Šťastie nie je mýtus a Rozprestri krídla.     Inšpirujem ľudí žiť krajší farebnejší život a objavovať svoj potenciál. Svoje články píšem najmä na blog www.krajsiden.sk a svoju šperkársku tvorbu prezentujem na www.melly.sk   Môj príbeh si môžete prečítať tu >>>
Komentáre