Nedávno som sa zúčastnila embodiment workshopu u mojej klientky a kamarátky Janky. A vrámci neho som sa v meditácii stretla so svojou vnútornou iskrou a zároveň aj nečakane so starou spomienkou, ktorá túto iskru poriadne stlmila.
Už v procese naladenia na telo som cítila dve rôzne iskry – jednu v podbrušku, iskrivú, akoby vitalitu a životnú energiu, divokosť a potom jednu v oblasti srdca – jemenejšiu, éterickejšiu… Čo ma ale zaujalo bol zvláštny pocit v tele, akoby na mne spočíval nejaký dekel, zábrana, polopriepustný vnútorný cenzor, ktorý všetko tlmil.
A veľmi rýchlo na to sa spontánne objavila spomienka… ja a moja vtedajšia naj kamka máme okolo 12 rokov. Každý pondelok chodíme po škole na výtvarnú a vychádza nám tam vzácna hodina času – na babské reči , zdieľanie, poflakovanie sa, nekonečné chichotanie a občas aj veľké smiechy ako dve divé kozy našim rituálom bolo aj vbehnúť do obchodu s cukrovinkami a kúpiť si malú sladkosť – pistáciové Deli vtedy viedlo…
A jedného dňa sa nám pani predavačka rozhodla prísne prehovoriť do duše. Príliš sa smejeme. Vonku sa poflakujeme, pištíme, ľudia sú z nás zhrození… minule sa vraj pýtal nejaký starý pán, že čo to má byť, že sa tam nejaké dievčatá v parku strašne rehocú… škandál! A ja – „dobré dievča“ , naučená z domu a ešte aj citlivá – zrazu som pocítila ako na mňa sadá ťažký oblak hanby. Líca mi horeli, v hrudi som cítila tlak… jedna zo spomienok ako jedna perla dlhého náhrdelníka keď som zistila, že moja živosť je proste príliš. Že prináša pohoršenie, hanbu a kritiku
Celé roky sa vrstvu po vrstve dostávam viac k sebe. Čoraz viac sa spájam aj s tým divokým dievčaťom. Nie je to luxus, výstrelok ani ezoterika. Je to časť nás, ktorá nesie radosť, tvorivosť, životnú energiu, potešenie… a ak sa jej vzdáme, má to následky v našej každodennosti.
V sobotu sme boli s kamarátmi na plese. A keď som cítila ako slobodne tancujem, ako skáčem, ako kričím, smejem sa a jaším s kamoškou na Spice girls a ako spolu zavýjame „sme večné dievčatá“ a na uvoľnenie nám netreba nič zvonka … pochopila som, že tá časť zo mňa je znova slobodná. Nielen v bezpečí ženského kruhu, ale medzi ľuďmi, ktorí sú cudzí.
Žiadna hanba – radosť, živosť, loving life
Pre viac láskavého sebarozvoja sa pripoj do mojej Herohero komunity >>>
S láskou,
Zuzka
