Autor Zuzana Koščová

O autorovi

Ahoj, ak sa ešte nepoznáme volám sa Zuzka Koščová, som psychologička, autorka kníh Šťastie nie je mýtus a Rozprestri krídla, tvorím vedené meditácie a relaxácie, online vzdelávanie a konferencie na "témy duše" ako sebaprijatie, jednoduchosť a vnútorná spokojnosť, vzťahy, ale i poslanie a hojnosť. Na tejto ceste som od roku 2013. 15 rokov sa venujem aj šperkárstvu. Po vlastnej skúsenosti s vyhorením si prajem vnášať do oblasti sebarozvoja ešte viac súcitu, láskavosti a súvislostí s duševným zdravím.

Nie dosť dobrá?

Odmalička počúvame najrôznejšie vyjadrenia o nás samých. Počúvame ich doma, v škole, na krúžkoch, na ihrisku, u doktorky, v kostole, na návšteve… Je ich veľa a nie je výnimkou, keď si tieto vyjadrenia dokonca navzájom protirečia. Napríklad: „Nebuď taká hlučná, nevykrikuj, to sa na mladú dámu nepatrí…“ „Vaša dcéra je príliš tichá, vôbec sa nevie prejaviť, nezapája sa…“ „Krásne kreslíš!“ „Na hodine máš pozorne...

Ako sa nestať skládkou náročných emócií?

Dnes sa s vami podelím o jeden jednoduchý, ale veľmi praktický tip odskúšaný na vlastnej koži.  Myslím, že je zvlášť potrebný a aktuálny v tomto období, keď mnoho ľudí čelím svojim výzvam, starým vzorcom a rôznym záťažovým situáciám. Nazvala som si toto obdobie tak pre seba “vesmírna práčka”. Niektoré staré veci sú už neudržateľné,  ale často sa ich nevieme alebo bojíme...

Koniec trónov a piedestálov, „osvietených“ a „stratených“…

Zrod tohto článku sa vo mne spustil niekedy po prečítaní slov Ľubky Mackovej, ktorá v rozhovore s Katkou Koledzai pre časopis Vitalita, povedala toto: “ K času rozlišovania patrí aj veta: Dole z piedestálov! Nikoho nedávať na piedestál, nikoho neoslavovať ani sa nenechať oslavovať. Je to veľmi dôležité, pretože pokiaľ ľudia dávajú iných nad seba, neumožňujú sami sebe cítiť a objaviť svoju...

3 malé veci s veľkým vplyvom na vaše šťastie

Malé dievčatko cupká ulicou. Máva klobúčikom a vlasy mu divoko vejú. Klobúčik je všade inde, len nie na hlave. Pani v strednom veku, zrejme jeho babička, kráča vedľa neho a keďže je horúci deň a slnko svieti, má strach a napomína ju: “Daj si okamžite tú čiapku na hlavu. Všetky deti majú na hlavách čiapky!” To, mimochodom, ani nebola pravda. A ako dôvod mať...

Radosti a lekcie roku 2015

Ku koncu starého a začiatku nového roka sa roztrhne vrece s článkami blogerov, ktorí bilancujú čo všetko zažili a otvárajú sa novému začiatku. Fakt chcem o tom písať aj ja? ÁNO! Na jednej strane tie články veľmi rada čítam, väčšinou sú príjemné, osobné, jednoducho z nich cítiť človečinu a pomáhajú mi vidieť veci v novom svetle. A rada k nich prispejem svojou troškou a utriedim si...

Ako prežiť v zdraví, keď začnú mať vaše vízie vlastnú hlavu

Nestáva sa mi to veľmi často, vlastne skoro vôbec. Neviem, či je to dobre vyvinutou intuíciou alebo silou vytrvalosti (či skôr tvrdohlavosti?), ale fakt sa mi to nestáva… Lenže je to tak supercenná lekcia, že si ňou musí prejsť asi každý :-) Chvíľa, keď máte skvelý zámer, očakávania, dokonca poznáte spôsoby AKO. Všetko ide skvele...

Ako mi moja intuícia zachránila život

Ak teraz čakáte dramatickú historku o tom, ako intenzívny tajomný pocit zabránil, aby som nastúpila do lode, ktorá sa neskôr potopila, asi vás sklamem. Ak mi intuícia zachránila zachránila život v zmysle zachovania telesnej schránky napríklad tým, že ma ochránila pred autonehodou, je to možné, ale neviem o tom. Dnes vám chcem povedať o tom, ako mi intuícia zachránila ten...

To naozaj nemáš žiadne problémy?!

V poslednom čase som bola takto “obvinená” niekoľkokrát. Zvyčajne to bolo vtedy, keď som nenasadla na kolektívnu vlnu sťažovania sa a ostala si žiť vo svojej bubline príjemných plánov. Sťažovanie sa plávalo okolo mňa a… akosi preplávalo. A potom zvyčajne prišiel zaujímavý a pre mňa nečakaný okamih: “To naozaj nemáš žiadne problémy? To ti fakt ide všetko hladko?”...

Prečo nie je chyba robiť chyby

Doteraz si veľmi živo spomínam, ako sme v škole písali päťminútovky z matematických príkladov. Učiteľka diktovala a my sme mali rovno písať výsledky do radu za sebou. Pre mňa ako síce bystré, ale pomalšie dieťa (pomalšie vo všetko vrátane jedenia a iných základných úkonov), to bola hotová pohroma. Stres, panika a zúfalstvo, keď som sa náhodou nad jedným príkladom dlhšie zamyslela, lebo...

Dva veľké kroky vašim vytúženým smerom

Keď som sa svojich čitateľov v poslednom e-maile pýtala, aké sú ich najväčšie sny, odpovede mnohých ma veľmi potešili. Bolo na nich krásne vidieť, akí sme my ľudia rôznorodí, ale zároveň sme si veľmi podobní. Prečo? Vlastne skoro všetky sa týkali našich prirodzených ľudských túžob: láska a vzťahy, naplňujúca práca, pocit bezpečia, zvedavosť/spoznávanie nového… Už pán Freud, hoci...