Experiment: Čo nás učí táto doba?

Predstavte si, že prídete do obchodu a môžete si slobodne a zodpovedne vybrať koľko za nákup zaplatíte. Vezmete si napríklad chlieb a môžete sa rozhodnúť, či za rovnaký chlieb dáte 50 centov, 1 euro alebo povedzme 1,50. Podľa toho, ako ste aktuálne na tom. Zdá sa vám to úplne podivné? Myslíte, že by si každý vybral tú najnižšiu sumu?

Pred dvoma dňami som sa s dôverou pustila do experimentu. Dlhší čas som chystala svoje nové Meditácie (nielen) pre deti a cítila som, že dokážu pomôcť a podporiť v mnohých rodinách. Zároveň však vidíme ako tento rok skoro všetci žijeme, ako zvažujeme investície, ako je nám občas vnútri neľahko pre mnohé dôvody. Cítila som frustráciu z toho, koľko žien by mohlo pozerať na moju tvorbu skôr s pocitom úzkosti než s pocitom úľavy. A pritom tú úľavu tak veľmi treba… Na druhej strane, dávno som sa naučila aj to, že hoci rada vytvorím veľa vecí na pomoc zdarma, tak tiež nežijeme zo vzduchu a musím mať úctu k svojmu času a energii, inak zase vyhorím.

A tak prišiel na scénu experiment s cenovými hladinami. 7 eur ak niekto ozaj zvažuje alebo má obavy čo príde, 14 ak je v pohode akoby nakupoval za normálnych okolností a 21 eur pre láskavých štedrých darcov, ktorí aktuálne podporiť aj tú prvú skupinu aj vznik ďalších rozhovorov, meditácií a iných nápomocných vecí, čo budú zdarma pre všetkých. Lebo duševné zdravie nám (nielen) teraz fakt treba.

A čo som zistila? Cítim vďačnosť, že som to takto urobila. Samozrejme podľa očakávaní, aktuálne je najviac ľudí, ktorí kúpia za 7 eur. A je to tak úplne v poriadku. Často pripoja aj poznámku, že sú šťastní za túto možnosť a ich milé povzbudivé reakcie sú na nezaplatenie. Ale aj štedrí darci sú. Nie je ich málo. Ich štedrosť mi pomôže vytvoriť ďalší hodnotný obsah pre všetkých, čo to možno práve teraz potrebujú a hľadajú.

Možno aj tomuto nás táto zvláštna doba učí.
Hľadať nové možnosti, nové spôsoby, nie je iba polarizácia, ale aj spolupatričnosť a podpora.

Tak trochu nad tým dumám každý deň. Že čo sa to práve teraz učíme. Takto to cítim…

  • učíme sa pozrieť na svoje strachy aj svoj hnev, na emócie, ktoré sa ozývajú tak silno, že už niet kam ujsť
  • učíme sa pýtať sa „ako sa cítiš?“ a podporovať sa navzájom
  • učíme sa vládnuť svojim myšlienkam, aby ony nevalcovali nás
  • učíme sa hľadať svoj stred a zotrvávať v ňom ako v oku búrky, strážiť si svoju energiu a svoje naladenie
  • učíme sa hľadať nové možnosti a nové spôsoby ako žiť (čo najpríjemnejšie a najzmysluplnejšie)
  • učíme sa hľadať čo je pravdivé sami v sebe, pretože aktuálny informačný chaos je niečo, s čím sme sa ešte nestretli
  • učíme sa hľadať v sebe empatiu a pochopenie, že napriek rozdielnym názorom (strachom, hnevom a obavám) sme všetci iba kvapky toho istého mora
  • učíme sa prijímať a byť k sebe láskavý aj keď sa nám zdá, že toto učivo nezvládame

Ako to cítite vy? Čo vás táto doba učí? Napíšte mi do komentárov.

Viac o Meditáciách (nielen) pre deti na tejto stránke >>>

Zuzana Koščová
Som spokojná žena, ktorá si žije po svojom a plní si svoje sny. Manželka, dcéra, sestra, šperkárka, psychologička, autorka úspešných kníh Šťastie nie je mýtus a Rozprestri krídla.     Inšpirujem ľudí žiť krajší farebnejší život a objavovať svoj potenciál. Svoje články píšem najmä na blog www.krajsiden.sk a svoju šperkársku tvorbu prezentujem na www.melly.sk   Môj príbeh si môžete prečítať tu >>>
Komentáre